Pár faktov a čísel
Banská Bystrica sa dlhodobo vyľudňuje. Tento trend možno sledovať z údajov Štatistického úradu už niekoľko rokov. Od roku 2011 do roku 2021 sme „prišli“ o cca 4700 obyvateľov. Naše obyvateľstvo starne – vekové zloženie už o r. 2015 hovorilo o silnom zastúpení ročníkov, hlavne žien vo veku 50 – 64 rokov. Dnes majú o 7 rokov viac a vzhľadom na aktuálne trendy (inflácia, klimatické zmeny, pandémia a pod.) sa z nich stáva veľmi početná a zraniteľná skupina, ktorá bude mať problém vykryť svoje životné náklady. Mladé rodiny sem neprichádzajú žiť, mesto stráca na atraktivite. Jedným z dôvodov je aj dlhodobo neriešená otázka cenovo dostupného bývania v meste, a to aj napriek tomu, že jednou zo základných úloh samosprávy mesta je vytvoriť pre občanov možnosti ako získať kvalitné a hlavne dostupné bývanie. V Banskej Bystrici má výrazné zastúpenie administratívna práca u zamestnávateľov ako je UMB, Rooseveltova nemocnica, rôzne banky či úrady. Tí poskytujú svojim zamestnancom prevažne tabuľkové platy, ale zároveň vývoj trhu nenaznačuje v blízkej budúcnosti zlacňovanie nehnuteľností.
Banská Bystrica má tak dlhodobo problém s nedostatkom bytov na trhu a ich rastúcimi cenami, čím sa stáva kvalitné bývanie ťažšie dostupné pre široké skupiny obyvateľstva. Tieto problémy zasahujú najmä mladých ľudí, keď sa snažia získať prvý vlastný byt, resp. keď v našom meste doštudujú, osamelých rodičov, ktorí nezvládajú financovať chod rodiny aj hypotéku, ľudí bez domova, ktorí si nemôžu dovoliť prenajať izbu, ale aj starších ľudí, alebo ľudí so špeciálnymi potrebami, ktorým kvôli zvyšujúcim sa nájmom hrozí strata bývania.
Krajské mestá Slovenska
1. Bratislava | 3498 |
2. Košice | 2720 |
3. Banská Bystrica | 2528 |
4. Trnava | 2498 |
5. Žilina | 2437 |
6. Prešov | 2214 |
7. Trenčín | 2114 |
8. Nitra | 1931 |
Pritom je Banská Bystrica v segmente starších trojizbových bytov tretím najdrahším mestom na Slovensku, nehovoriac o tom, že veľká väčšina z nich bola postavená v 70- 80tych rokoch min. storočia a blíži sa hranici životnosti.
Pokiaľ chceme, aby sa naše mesto prestalo vyľudňovať, musíme sa urýchlene začať zaoberať otázkou mestského nájomného bývania. Zaspali sme v tejto oblasti minimálne 8 rokov. Podľa posledných dát zo ŠÚ SR je na území Banskej Bystrice 39 935 bytových jednotiek v celkovom bytovom fonde. Z tohto čísla môžeme potom jednoducho vypočítať, že aktuálne Mesto Banská Bystrica disponuje necelým 1% nájomných bytov na území mesta (presne je to 0,78%). V porovnaní s inými európskymi mestami je to enormne nízke číslo. Viedeň vlastní približne 60% bytov na svojom území, Brno 15%. Na spomalenie rastu cien bytov a zlepšenie dostupnosti bývania pre vyššie spomenuté skupiny osôb je pritom nevyhnutné zvyšovať ročný prírastok počtu bytov na území mesta.
Naše opatrenia pre rozvoj nájomného bývania
- Vytvoríme dokument Program rozvoja bývania na participatívnom princípe. Zriadime Oddelenie pre rozvoj bytovej politiky
- Vytvoríme databázu nevyužitých mestských budov s cieľom ich rekonštrukcie na nájomné byty
- Začneme s udržateľnou výstavbou mestských nájomných bytov s využitím fondov alebo verejno-súkromného partnerstva.
- Sfunkčníme a sprehľadníme systém prideľovania a správy nájomných bytov.
Banská Bystrica má posledný dokument s názvom Program rozvoja bývania dva roky po platnosti, napriek tomu, že povinnosť vypracovať program rozvoja bývania ukladá obci § 4 ods. 3 písm. j) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Hoci Oddelenie sociálnej a krízovej intervencie vypracovalo v apríli minulého roku „Zhodnotenie bytovej politiky a bývania v Banskej Bystrici“ na 8 stranách, v žiadnom prípade sa nedá takéto vypracovanie chápať ako adekvátny, koncepčný dokument, akým má Koncepcia rozvoja bývania v meste Banská Bystrica byť. Za akútne preto považujeme tvorbu nového strategického dokumentu na participatívnom princípe odzrkadľujúceho aktuálny demografický aj územný rozvoj mesta. My sa však neuspokojíme len s tvorbou dokumentu, ktorý opäť skončí, ako mnohé iné pred ním, zatvorený v šuplíku MsÚ, ale začneme kroky z neho vyplývajúce realizovať bezodkladne. Vzhľadom na to, že budovanie mestského bytového fondu nebolo počas niekoľkých posledných volebných období skutočnou prioritou Banskej Bystrice, nemá mestská administratíva na túto činnosť funkčnú realizačnú štruktúru. Pomôcť by v tom malo novovytvorené oddelenie pre rozvoj bytovej politiky mesta obsadené odborníkmi po transparentnom výberovom konaní. Bez ambiciózneho dokumentu a jeho čo najrýchlejšieho adaptovania v praxi, bude Banská Bystrica aj naďalej čeliť vymieraniu, odlivu mladých obyvateľov a nezáujmu o prisťahovanie sa nových mladých rodín.
Vytvoríme databázu – inventarizáciu nevyužitých mestských budov a pozemkov, ale aj budov a pozemkov v inom, ako mestskom vlastníctve, s cieľom ich obnovy alebo využitia na výstavbu mestských nájomných bytov. Banská Bystrica síce nejaký prehľad o lokalitách a potenciálnych nehnuteľnostiach mala v r. 2015 vypracovaný, aktuálne však ťažko hovoriť o ucelenom prehľade. Chceme sa preto zasadiť o vypracovanie verejne dostupnej databázy, kde by bolo evidentné, ktoré mestské nehnuteľnosti sú dlhodobo nevyužívané, v akom technickom stave sa nachádzajú, ktoré z nich by bolo vhodné využiť na nájomné bývanie a aké procesné a finančné nároky by si vyžadovala ich rekonštrukcia. Tiež je potrebné zrealizovať audit mestských budov a vypracovať plán adaptácie a prestavby nevyužívaných budov na obytné budovy. Na území mesta sa nachádzajú aj nevyužívané budovy iných aktérov verejnej správy, napr. Banskobystrického samosprávneho kraja, cirkví či štátnych inštitúcií. O ich prestavbu a využitie na účely bývania by sa Banská Bystrica mala tiež aktívne uchádzať.
V súčasnosti je správcom mestských bytov mestská obchodná spoločnosť MBB, a.s., ktorá vlastní, prenajíma a spravuje 187 bytov a 135 nebytových priestorov vo vlastných nájomných bytových domoch (Medená 1-11,Rudohorská 27, Kráľovohoľská 20-22); vlastní a prenajíma objekty prestupného sociálneho bývania “ KOTVA” a 44 nájomných bytov na Internátnej 12; vykonáva správu v 189 mestských nájomných bytoch (Šalgotariánska, Švermova, Krivánska, Podháj); vykonáva správu pre 672 bytov v bytových domoch na území mesta Banská Bystrica (SVB, priama správa). Zaujímavý je najmä fakt, že medzi rokmi 2014-2022 nepostavila žiaden nájomný byt a dlhodobo nerekonštruuje zanedbané nájomné byty. Mesto Banská Bystrica má dokonca medzi rokmi 2015 – 2021 o 5 bytov menej. Aj toto / svedčí o smerovaní vedenia mesta za uplynulých 8 rokov. Práve z tohto dôvodu začneme s udržateľnou výstavbou mestských nájomných bytov.
Financovanie mestskej bytovej výstavby
Existujú aktuálne 3 základné modely:
- vlastné dlhové financovanie
- využitie štátnych zdrojov – úvery ŠFRB a dotácie MDV SR
- verejno-súkromné partnerstvo.
Vzhľadom na obmedzenú finančnú kapacitu na kúpu hotových bytov od developerov alebo výstavbu nových bytov na vlastných pozemkoch musí Banská Bystrica racionálne a vo verejnom záujme využívať aj iné nástroje a prostriedky, ktorými disponuje. Mesto by preto malo hľadať aj spôsoby, ako motivovať súkromný sektor k zvýšeniu podielu komerčných nájomných bytov na celkovej výstavbe. Jednou z možností môžu byť partnerstvá s finančnými inštitúciami, ktoré hľadajú stabilný a dlhodobý výnos, aký prinášajú práve nájomné byty. Práve z tohto dôvodu môže byť na škodu, že spoločnosť Kooperativa plánuje v „jame pred MsÚ“ vystavať parkovací dom, pretože výstavba nájomných bytov bola zo strany mesta odmietnutá (!). Našim plánom je zvýšiť dostupnosť nájomného bývania vďaka spolupráci mesta so súkromným sektorom a realizácii spoločných projektov s developermi a inštitúciami.
V neposlednom rade je nutné sfunkčniť systém prideľovania mestských nájomných bytov a ich správu. Tomu by malo napomôcť zriadenia samostatného oddelenia, ako sme už vyššie spomínali a ukazuje sa to ako príklad dobrej praxe iných miest.
Ak má byť mesto pre ľudí, tak mi nedá pri tejto téme nespomenúť jednu myšlienku: mesto je natoľko vyspelé, ako sa dokáže postarať o toho najzraniteľnejšieho človeka na jeho území. A bývanie je našim najzákladnejším právom.
Bystrica má na viac!