Vidí to úplne každý. A nerobme si ilúzie, vidia to aj návštevníci nášho historického medeného mesta a samozrejme, aj tí zahraniční. Okruh zelených tém je široký, dopady sú viditeľné a hmatateľné. V dobe, ktorá dúfajme končí, stačilo, že kto sa chcel pozitívne prezentovať, vybral si hocičo zelené, niečo city prebúdzajúce, fotogenické a… Ale fotografovať sa pri zdanlivých riešeniach naháňajúcich pomyselné body už zďaleka k prežitiu v krehkom svete mnohých kríz nestačí. Ako samospráva musíme mať v dobe klimatickej zmeny jasný a aktívny prístup. Musíme plánovať, robiť opatrenia, reagovať na nové situácie, skvalitňovať prostredie mesta, budovať partnerstvá, vymieňať si skúsenosti, učiť sa od úspešných, vyhnúť sa chybám druhých, neustále vyhodnocovať realizované opatrenia a zlepšovať ich.
Ako ľudské spoločenstvo sme sa dostali v celkovej environmentálnej kríze na hranicu, z ktorej pomaly nebude návratu. Asi aj tí najzarytejší popierači klimatickej zmeny sú mierne vyrušení, hoci ešte stále trvajú na vraj prirodzených cykloch planéty. Pri drancovaní a konzume sme akosi zabudli, že súhra rôznych zmien a faktorov v životnom prostredí počas dejín našej planéty, mali vždy za následok hromadné vymieranie druhov. Pri poslednom, pred 65 miliónmi rokov vymreli dinosaury, predtým pred 250 miliónmi rokov pri tzv. Permskom vymieraní ubudlo možno až 96 % všetkého života v mori a na súši. No a teraz sme príčinou obrovských zmien my.
Opakujúce sa letné horúčavy a obdobia sucha nám v poslednej dobe pripomínajú, aká dôležitá pre život v meste je tieň poskytujúca vysoká zeleň. Dlhé obdobie sucha, doslova, ako niekde na savane v Afrike, sme si v lete zažili všetci. Rovnako aj horúčavy, ktoré ho ešte viac prehĺbili. Sucho v roku 2022 bolo na celom Slovensku alarmujúce. Najhoršie za posledných 140 rokov meteorologických meraní. Mestám sa nevyhlo, bolo intenzívne. V našom meste trpeli novovysadené stromy aj staršie výsadby, tráva bola vypálená až do hneda. So zalievaním hlavne nových stromov sa začalo až po verejnej kritike. Boli sme tak svedkami nepripravenosti bez systému.
Zmenu však potrebujeme realizovať vo všetkých oblastiach nášho života, no predovšetkým v našich hlavách. Redukcia potreby a spotreby, zavádzanie zelených technológií, obehového hospodárstva, nakladanie s odpadom v mestách, s tým súvisiace kompostovanie, zmena prístupov vo využívaní pitnej a dažďovej vody, zmena spôsobu obhospodarovania lesov a poľnohospodárskej pôdy, zadržiavanie vody v krajine, starostlivosť o staré vysoké aj novovysadené stromy… jednoducho, máme čo robiť.
V meste je vysoká koncentrácia ľudí. A teda aj obrovský vplyv negatívnych dopadov zmeny klímy. Sme 10 rokov pozadu, a to minimálne. V tomto roku trestuhodne v našom meste zalepili čiernym nepriepustným a v lete rozpáleným asfaltom všetko, čo sa dalo. Nie na chvíľu, nie na rok. Hoci hlavný cieľ bol, aby to bolo pred voľbami, nech všetci vidia, že sa starajú…Premrhané peniaze a zmarená šanca urobiť komplexnú zmenu, redizajn ulíc, novú uličnú zeleň, vsakovacie zelené pásy… Zatiaľ sa nám na nových povrchoch v daždi robia mláky, ktoré ukazujú na kvalitu práce aj na zlé vyspádovanie. Tak veľmi nám chýba výmena skúseností s mestami, kde berú zmenu klímy vážne.
Ak by sme chceli poukazovať na to, čo sa za 8 rokov neurobilo, ale mohlo sa, boli by sme tu veľmi dlho… My ale chceme reálne riešenia. Chceme, aby sa o Banskej Bystrici hovorilo ako o príklade hodnom nasledovania, podobne, ako sa hovorí o Štokholme, Kodani, Londýne a ďalších mestách, aby nás mali za vzor nielen na Slovensku.
Vydláždené a spevnené plochy v meste upravíme tak, aby mala vysadená zeleň okrem estetiky aj šancu rásť, prosperovať a plniť svoje dôležité funcie – robiť tieň, zadržiavať prach a znečistenie, produkovať kyslík, vysporiadať sa s prívalovými zrážkami, odparovať vodu, zvlhčovať a ochladzovať prostredie, lámať vetry… Veľký strom v prehriatom meste, pokiaľ mu vieme zabezpečiť podmienky je totiž najlepšie fungujúcou klimatizačnou jednotkou. K svojej funkcii nepotrebuje elektrickú energiu, ale priestor, starostlivosť a vodu.
Kvetinové záhony kde kade v križovatkách nahradíme udržateľnejšími a na starostlivosť menej náročnými trvalkovými výsadbami. Kvety áno, ale len tam, kde to vyžaduje reprezentatívnosť priestoru. Mnoho zrážkovej vody odteká do kanalizácií. Musíme ju zadržať, nechať vsiaknuť v meste a potom odpariť prostredníctvom zelene. Vsakovacie zelené pásy, dažďové záhrady a priekopy budú bežným prvkom na každom kroku v meste, nie ojedinelými bodmi zelených projektov na sídliskách. Uvedomelé mestá takto riešia chodníky, cesty, parkoviská, strechy budov. Čím viac, tým lepšie. Postupov je mnoho, príkladov ešte viac. Uvedieme ich do života aj v Banskej Bystrici.
Nedá sa zvyknúť na zanedbanosť verejného priestoru. Špina, neporiadok, burina a invázne rastliny sú v meste pod Urpínom žiaľ bežnou realitou. Nie je to pekná vizitka. Viete, kde rastie burina? Tam, kde sa hospodár o svoju pôdu nestará… Mnohé buriny sú pritom jednoročné, a preto je ich výskyt dôkazom zle zvoleného režimu kosenia. Kosenie je v Bystrici téma. A oprávnene. Ale chce to veľa osvety. Nie všade chceme mať anglický trávnik. Tam, kde nás zaplavili buriny, budeme musieť kosiť intenzívne. Ale aj tu sa dá použiť niečo menej nákladné. Včas pokosiť, zmulčovať a neodvážať zelený materiál zbytočne na skládku na skompostovanie. Treba zakladať a dosievať druhovo bohaté trávniky známe ako kvetinové tam, kde netreba mať zostrihaný nízky trávnik. Uplatňovať mozaikové kosenie v parkoch a na veľkých plochách a dávať tak šancu druhovo rozmanitému životu v meste.
Odpadové hospodárstvo obyvateľ vníma len ako poplatok za “smeti”. A ten, povedzme si narovinu, nikoho nemotivuje postupovať v duchu predchádzať vzniku odpadu, opätovne použiť, recyklovať, až potom vyhodiť. V meste musíme pristúpiť všade, kde sa to bude dať, k tomu, aby obyvatelia, ktorí zodpovedne triedia svoj odpad, platili len za to, čo skutočne vyhodia. Množstvový zber komunálneho odpadu sa musí stať realitou. Nekonečné výhovorky, že to nie je technicky realizovateľné, nie sú pravdivé. Sú možnosti, ako sa s tým popasovať, aby výsledok bol spravodlivý, alebo aspoň čo najviac spravodlivý. Organizácia zberu odpadov si vyžaduje modernizáciu. Dávno sú bežné polozapustené kontajnery, ktoré majú nespornú výhodu v kapacite aj v tom, že menej rušia estetický vnem.
Biologicky rozložiteľný odpad treba kompostovať. Mesto pri svojej veľkosti mohlo mať už viacero foriem, ako sa s ním vysporiadať. Od toho najzákladnejšieho, ktorým je podpora vzniku komunitných kompostovísk na sídliskách, domáceho kompostovania v rodinných domoch, vermikompostovania, až po modernú kompostáreň fungujúcu hoci aj ako mestský sociálny podnik. Kompostovanie je udržateľná forma nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom, neznamená automaticky zápach, muchy, hlodavce a podobne. Je to prírodná metóda, ako vrátiť živiny tam, odkiaľ prišli – do pôdy. A k aktívnym ľuďom do komunitných záhrad, ktorých vznik musí samospráva systematicky podporovať. Premena zvyškov na využiteľný produkt môže dávať ľuďom aj prácu. Chystáme sa na veľkú osvetu v tejto oblasti.
Súčasťou mestského prostredia sú aj verejné priestory. Tie sú poriadne zanedbané. Zvonku môžeme pôsobiť ako mesto, ktoré si ich vôbec neváži a nemá k nim vzťah. Historické a kultúrne pamiatky, ktoré nám ešte ostali potrebujú záchranu a obnovu, ale tiež svoj účel do budúcnosti. Celkovo žijeme v ošarpanom meste. Drobné a sústavné opravy by sme si naozaj mohli riešiť vo vlastnej réžii. Pomôcť by mohol vznik Inštitútu mestského údržbára, akejsi prvej pomoci pri drobných nedostatkoch na okamžité riešenie. Nie cez poslanca, nie o mesiac, nie pred voľbami, ale cez jeden kontakt a hneď.
Verejný priestor potrebuje celkovú systematickú obnovu. Nie náhodné vzory dlažieb kombinované s betónom, asfaltom, štrkom, blatom. Všetci sa musíme vo verejnom priestore cítiť komfortne, bezpečne, príjemne a priestor musí byť dostatočne podnetný. Potrebujeme umenie do ulíc, pohyb pre deti aj seniorov, rodičia s kočíkmi, cyklistov, kolobežkárov, turistov. Jednoducho rôznorodé aktivity v kvalitnom verejnom priestore. Aby to nebolo živelné a malo to zmysel, je potrebné dať tomu jednotné pravidlá. Predstavíme preto manuál obnovy verejných priestorov. A tá najpodstatnejšia vec – riešenia verejných priestorov by mali vznikať v architektonických súťažiach na základe podnetov a potrieb občanov. To je naša požiadavka.
Naša zelená budúcnosť nežiada, aby sme sa vrátili do jaskyne. Ale aby sme žili zodpovedne, udržateľne a aby sme postupne premenili na uhlíkovo neutrálnu. Keď zistíme, na čom sme, môžeme navrhnúť kroky, ako sa tam dostať. Viete si to predstaviť? Banská Bystrica ako prvé uhlíkovo neutrálne mesto na Slovensku…Musíme však prehodnotiť naše správanie, prestať s nezodpovedným drancovaním a šetriť zdroje, ktoré nám planéta poskytuje. Využívať to, čo sme dostali zodpovedne a opakovane. Potrebujeme sa vymaniť zo všednosti a zaužívaných fráz ako sa nedá, nie sú peniaze, nemá kto alebo toto budeme riešiť inokedy, lebo teraz sú iné priority… A verte mi, že je to viac o úprimnom chcení, komunikácii a nastavení v hlavách, ako o všetkých peniazoch a prekážkach sveta.
Potrebných je veľa krokov, aby sme obsiahli celú problematiku životného prostredia mesta v širšom zmysle. Pre náš tím je táto téma kľúčová a plne si uvedomujeme jej presah do všetkých oblastí. Preto je v našom volebnom programe prioritná, a tak rozsiahla.
Ak nám dáte príležitosť viesť mesto, ponúkame opatrenia, ktoré budeme realizovať ako prvoradé:
- Zabezpečíme profesionálnu starostlivosť a revitalizáciu verejnej zelene, s ohľadom na zmenu klímy.
- Zameriame sa aj na miesta bez zelene (vydláždené ulice, veľké betónové plochy) – na hľadanie riešení pre zachytávanie dažďovej vody a zvyšovanie ich priepustnosti.
- Podporíme výsadbu vzrastlej zelene a moderných trvalkových záhonov pre podporu biodiverzity v meste.
- Zavedieme motivačný systém poplatkov za odpad. Každý platí podľa toho, koľko triedi a koľko odpadu vyprodukuje.
- Budeme aktívne podporovať zakladanie malých komunitných záhrad a kompostovísk.
- Vybudujeme tzv. reuse centrum na prinavrátenie vecí späť do života – s cieľom ukázať, ako možno jednoducho predĺžiť veciam život, predchádzať vzniku odpadu a šetriť životné prostredie.
- Vytvoríme klimatickú dátovú mapu mesta. Dlhodobé merania klimatických dát mestského prostredia budú záväzné pri rozvoji mesta a územnom plánovaní.
- Aktualizujeme Územný plán mesta s dôrazom na zelené a vodné prvky v meste (zelené strechy, využitie dažďovej vody…).
- Prijmeme opatrenia, aby boli čo najskôr všetky nové budovy v meste budovami s takmer nulovou potrebou energie.
- Vypracujeme prepočet uhlíkovej stopy Banskej Bystrice a na jeho základe prijmeme také opatrenia, aby sa Banská Bystrica stala uhlíkovo neutrálnym mestom hneď, ako to vonkajšie okolnosti dovolia.
- Zavedieme inštitút mestského údržbára – kvalitný verejný priestor potrebuje pravidelnú údržbu a včasné odstraňovanie nedostatkov.
- Dlhodobo zanedbané priestory v našom meste začnú ožívať a po premene budú poskytovať Banskobystričanom a Banskobystričankám príjemné a funkčné prostredie na trávenie voľného času či stretávanie sa komunít.
- Banská Bystrica má veľký dlh v modernizácii a skvalitňovaní verejných priestorov, preto predstavíme manuál obnovy verejných priestorov.
- Pri obnove verejných priestorov budeme využívať okrem zapojenia obyvateľov aj verejné architektonické súťaže.
- Budeme podporovať Mestské lesy k trvalému prechodu na prírode blízke a udržateľné hospodárenie v mestských lesoch.
Bystrica má na viac!